|
||||||||||||||
|
|
Honda XR 400R Ponuka Hondy v oblasti štvortaktných endúr je skutočne široká a môžete si vybrať od najmenšej päťdesiatky XR50R až po super výkonnú šestopäťdesiatku XR650R. počas dlhej doby svojej existencie si modely nesúce označenie „XR“ vyslúžili povesť bezporuchových motocyklov a pokiaľ ich majiteľ venoval patričnú pozornosť základnej údržbe, tak boli nezničiteľné. Vďaka importérovi motocyklov Honda na slovenský trh, spoločnosti Honda Slovakia s. r. o. sme si mohli vyskúšať „zlatú strednú cestu“, model XR 400R.
Perfektná pohonná jednotka
Neodolateľná kombinácia
Záver
zápory - zastaralý dizajn, hlučný tlmič výfuku Technické parametre porovnateľných modelov - Honda XR 400 vs Suzuki DR400 Z
Honda XR400R Podvozok Rám:
kolískový pozváraný z oceľových rúrok
Podvozok Rám:
kolískový pozváraný z oceľových rúrok Autor: M. Tamáši prevzaté z moto magazinu.
|
|||||||||||||
V
porovnaní s inými modelmi rady „XR“ je životná púť štyristovky pomerne
krátka o to je však zaujímavejšia. Okamžite po svojom predstavení (jeseň
1995) sa Honda XR400R stala predajným hitom. Predovšetkým v USA lámal
tento motocykel predajné rekordy a po rokoch opäť dostal štvortakty do
centra pozornosti. V USA sa vďaka rôznym úpravcom dočkal aj motokrosovej
verzie a vrcholom asi bola verzia XR500R, ktorá bola prevŕtaná až na
500ccm a komponenty pruženia pochádzali z motokrosových špeciálov. V
Európe nemala Honda XR400R až taký dopad, no aj tu si našla množstvo
priaznivcov. Na starom kontinente sa vďaka výrobcom ako KTM, Husqvarna a
Husaberg štvortaktným štyristovkám darilo vcelku dobre a Honda
jednoducho rozšírila existujúcu ponuku. Naviac Honda v porovnaní s
ostrými špeciálmi z produkcie konkurencie trochu zaostávala svojím
výkonom. To však neznamená, že sa po nej neobhliadli aj profesionálni
pretekári. Najväčší úspech s Hondou XR400R dosiahol v roku 1998 Francúz
Cyril Esquirol, ktorý sa stal vicemajstrom sveta v súťažiach Enduro v
triede do 400 ccm 4T.
Vzduchom
chladené jednovalce s radialnym spaľovacím priestorom RFVC sú v ponuke
Hondy prakticky už od prvej polovice osemdesiatych rokov a za ten čas
získali povesť prakticky nezničiteľných motorov. Okrem vysokej
životnosti sa môžu pochváliť aj mimoriadne priaznivým priebehom
výkonovej krivky. Na takýchto základoch bola postavená aj pohonná
jednotka štyristovky. Vzduchom chladený jednovalec o objeme 398 ccm so
štvoricou ventilov ovládaných rozvodom SOHC disponuje výkonom 33 k pri
7500 ot./min. V súčasnej ére moderných +50 koňových štyristoviek sa to
nemusí zdať veľa, no dovolím si tvrdiť, že tento výkon je k dispozícii v
širokom rozsahu otáčok a na rozdiel od modernejšej konkurencie je plne
využiteľný aj v rukách bežného smrteľníka. V praxi to znamená, že s
Hondou idete „naplno“ podstatne dlhšiu dobu, čo naopak znamená, že váš
výsledný čas na danom úseku bude kratší. Spomínaných „tridsaťtri
koníkov“ je na zadné koleso prenášaných pomocou 5-stupňovej prevodovky.
Tento motor sa môže pochváliť mimoriadne kompaktnými rozmermi. Najväčšiu
zásluhu na tom má oddelený systém mazania. Odpadla tak potreba rozmernej
skrine motora, v ktorej by sa olej nachádzal. Nádrž s olejom je
umiestnená v ráme. Olej je pomocou systému rúrok rýchlo a účinne
prečerpávaný do priestorov motora a zabezpečuje tak potrebné mazanie a
chladenie motora. O optimálny prísun paliva sa stará karburátor Keihin s
priemerom difúzora 36 mm. 
Ďalšou
z vlastností, ktoré robia Hondu mimoriadne úspešnou je ľahké ovládanie a
kompaktné rozmery. Prijateľná je aj celková hmotnosť (121 kg), ktorá je
skoro o 10 kg nižšia ako na príbuznej Honde XR600R. Naopak kompaktné
rozmery pohonnej jednotky sa odrazili na celkových rozmeroch motocykla,
ktoré sa dajú porovnať skôr so stodvadsaťpäťkou ako s šestovkou. Rázvor
1425 mm je dokonca menší ako má Honda CR125R. Aj to je jeden z dôvodov
mimoriadnej obratnosti štyristovky. Jednoduchý kolískový rám je
pozváraný z oceľových rúrok. Klasická predná teleskopická vidlica s
priemerom klzákov 43 mm, ponúka 280 mm zdvihu. Zadný centrálne uložený
tlmič ponúka zdvih až 300 mm. Oba konce sú plne nastaviteľné a dajú sa
prispôsobiť vaším požiadavkám (v rámci možností). Na prednom aj zadnom
kolese nájdete kotúčové brzdy. Predná má priemer 240 mm a zadná 220 mm.
Dizajn motocykla sa až na grafické úpravy prakticky nezmenil od
pôvodného modelu z roku 1996. Ak však hľadáte prapôvod tohto dizajnu,
tak sa ocitnete až v polovici osemdesiatych rokov. Pravdaže plasty sa
tvarom už mierne odlišujú a pribudli ďalšie prvky ako kotúčové brzdy
atď. Napriek tomu v tomto smere nie sú potrebné žiadne radikálne kroky,
no napríklad nižšie umiestnená nádrž spolu s plynulejším spojením sedla
a nádrže by určite prospela. 
Ohliadnuc
od mierne „staršieho“ dizajnu je pohľad na motocykel veľmi príjemný.
Kvalita dielenského spracovania je na vysokej úrovni. Vďaka štíhlemu
drieku ho pri jazde v stupačkách ľahko stlačíte kolenami. Miernym
sklamaním pre menšie postavy môže byť vysoký posed, ale nezabúdajme , že
ide o súťažný motocykel, ktorý je schopný účasti na vrcholových
podujatiach. Po posadení do sedla sa mäkké pruženie ponorí o pár
centimetrov a opäť získate pevnú zem pod nohami. Testovaný motocykel bol
pomerne „surový“ (mal najazdené cca 1000 km) a spočiatku bolo
štartovanie trochu obtiažne preto vyžadoval mierne vyladenie voľnobehu.
Situácia sa okamžite zmenila k lepšiemu motor chytal na 1-2 nakopnutia
studený alebo horúci, čo je u štvortaktu bez elektroštartéra mimoriadne
dôležité. Po naštartovaní sa z výfukov ozve doslova rachot hodný
štvortaktnej motokrosovej päťstovky, ktorá však na rozdiel od endura
môže byť hlučná. Málokedy sa mi zdá motocykel príliš hlučný, no Honda
vzhľadom na svoje určenie by mohla byť o niečo tichšia. Poďme však do
terénu. Už po pár minútach zisťujem v čom tkvie neodolateľnosť tohto
endura pre motocyklové masy. Motor už v najnižších otáčkach ponúka
mohutný záťah, ktorý vás doslova katapultuje vpred. Tento razantný
nárast však netrvá dlho a v oblasti stredných a vysokých otáčok už nie
je nárast otáčok taký citeľný. Vtedy sa pred vás dostáva najnovšia
generácia štyristoviek, ktorých výkon sa prejaví vo vyšších otáčkach. To
však nevadí, pretože práve v tom momente na Honde radíte ďalší prevodový
stupeň a neustále máte k dispozícii dostatok výkonu. Tento motor je
priam stvorený pre jazdu po zadnom kolese. Kombinácia výkonu v nízkych
otáčkach a krátkeho rázvoru priam predurčujú štyristovku k jazde s
predným kolesom v nebesách. Stačí prudšie pridať, mierne šklbnúť
riadidlami a zbytok je na vás. Ďalším a podľa mňa oveľa dôležitejším
plusom je schopnosť motocykla nájsť trakciu aj tam kde v skutočnosti nie
je. Po niekoľkých dňoch vytrvalého dažďa som sa opäť dostal do sedla
motocykla a namieril som si to rovno do lesného porastu plného prudkých
stúpaní a pomalých klzkých sekcii. Pri pohľade na „eco“ obutie Hondy som
si v duchu predstavoval ako hneď v prvom stúpaní zostávam stáť a tlačím
motocykel hlbokým blatom. Prechádzam prvým stúpaním, druhým, tretím,
brodím sa hlbokým blatom. Zadné koleso nikdy nie je v trvalom zábere, no
neustále ma posúva vpred. Pre zmenu si v duchu predstavujem aké by to
bolo s riadnou „gumou“, možno nabudúce.
Pomalé
a ťažké sekcie prechádzam na druhom prevodovom stupni bez týrania
spojky, jednotku radím len výnimočne. Perfektný výkon do lesa. Okrem
priaznivého priebehu otáčok má vynikajúcu trakciu na svedomí aj mäkko
nastavené pruženie, ktoré dokonale kopíruje terén aj pri pomalej jazde a
zadné koleso neodskakuje. Pruženie však má svoje limity, ktoré sa naplno
prejavia na rýchlych motokrosových vložkách, kde na väčších skokoch ide
nekompromisne nadoraz. Pruženie však ponúka dostatok možností nastavenia
aby sa našiel správny kompromis. Ide o to v akom prostredí najviac
jazdíte. Nikdy však nebude optimálne na motokros. Ovládanie je
mimoriadne ľahké a motocykel svojou obratnosťou v teréne pripomína skôr
stodvadsaťpäťku. V zákrutách sa správa neutrálne a reaguje aj na
najmenší pohyb z vašej strany. Bez väčšieho komentára môžeme obísť
vynikajúce brzdy, ktoré zodpovedajú štandardu v tejto triede.
Predovšetkým predná brzda sa dokáže riadne „zahryznúť“. Zámerne
nespomínam hmotnosť motocykla, ktorú vďaka ľahkému ovládaniu a
vynikajúcim jazdným vlastnostiam nebolo cítiť. Snáď len tvrdšie dopady
zo skokov vám pripomenú zhruba 15 kg „handycap“ oproti konkurencii.
