Akého Offroadera (ne)kúpiť...

Pár slov na úvod: Nápad napísať tento článok mi vnukol Senvo(thanx), avšak už vtedy som si uvedomil že dať nejaký ucelený a trocha aj užitočný návod akú motorku do terénu vybrať alebo nevybrať je úloha obtiažna. Napriek tomuto nelichotivému faktu sa pokúsim v stručnosti načrtnúť čo vybrať a načo si dávať pri kúpe biku pozor a pod. Článok je určený nerozhodným začínajúcim motorkárom. Za správnosť informácii neručím. Všetko dole uvedené je môj subjektívny pohľad, resp. názory iných bikerov. A ako sa vraví, každý si chváli svoje perie... Pokiaľ sa nezhodujete s názorom autora je to výlučne Váš problém. Každopádne, skúsenostami a časom každý jazdec príde sám nato, aký terén ho najviac láka a podľa toho vyberá vhodný motocykel.

NO! Práve ste sa rozhodli že chcete jazdiť v teréne. V prvom rade si treba v hlave ujasniť načo presne motocykel plánujem používať. Idem zdolávať kameňolomy? Idem jazdiť hobby motocross? Idem hubárčiť? Alebo sa idem iba občas kočíkovať po poľných cestách za dedinou? Toto je základná otázka od ktorej sa zužuje ďalší výber.

Tu možno rozdeliť offroad motocykle zjednodušene do niekoľkých kategórii:

MotoCross- kráľovská trieda offroad motocyklov. Patria sem výlučne vysokovýkonné motocrossové špeciály, vyladené na maximálny výkon so súčastným zachovaním najnižšej možnej hmotnosti. Patria sem notoricky známe Hondy CR, CR-F, CR-X, Yamahy YZ, YZ-F, Suzuki RM, Kawasaki KX. Povedal by som že rozdiely medzi týmito japonskými špeciálmi sú minimálne ba až zanedbateľné( mám na mysli rozdiely v rovnakej kubatúre ). Výber je podmienený viac-menej preferenciu značky, pokiaľ kupujeme ojazdený motocykel rozhoduje technický stav. Ďalej sa v tejto oblasti angažujú: KTM-ky SX, Husquarny CR-ky, Husaberg FC a FX, VOR MX, ale aj niektoré menej známe motocykle. Tieto európske značky bývajú zväčša nekresťansky drahé resp. drahšie a niekedy sú problémy s náhradnými dielcami.

MotoCrossové motocykle sú, ako už názov napovedá, primárne určené na motocrossové súťaženie a teda je najlepšie prispôsobená na tvrdý terén. Motocykle sú brutálne živé a vytunningované, avšak daňou za to je ich značne obmedzená životnosť(u 2T modelov rádovo niekoľko závodných hodín!) v dôsledku extrémneho namáhania súčiastok. Treba rátať s tým že pri závodnom jazdení je je nevyhnutné každú sezónu meniť pomaly polovicu motocykla. Hobby jazdcom vydrží takýto motocykel pochopiteľne viac. Vid ďalej.  V prípade že kupujete starší motocrossový model každosezonna výmena reťazí roziet, semeringov a pod.  bude samozrejmosťou. Pokiaľ ste v živote na motocykli nesedeli a iba chcete začať v jazde v teréne treba jednoznačne začínať s rešpektom na najnižších kubatúrach 80cm3 resp. 125cm3. Rýchly prechod na ostré 4T motocykle=istý koniec do konca sezóny. Mimochodom tieto najnižšie kubatúry majú najmenšiu životnosť v dôsledku vysokých otáčok ktoré točia(až do 12000 rpm).

Motocrossové motocykle nie sú spravidla príliš vhodné na dlhšie trate v teréne(enduro), po čase vás začne vás bolieť riť z tvrdého sedla, stŕpať ruky od vibrácii, malý objem nádrže nedovoľuje vysoký akčný rádius. Pokiaľ nechcete investovať príliš veľké prachy do motocykla a bavia vás motocross. okruhy, volil by som japonského dvojtakta. Tu si však treba uvedomiť, že pri hobby jazdení krossová motorka dožije max 8-10r., potom je to viac o opravovaní ako o jazdení(Jawa). I keď je to dosť diskutabilné. Ceny starších 2T ročníkov (90-93) sa pohybujú okolo 40-50 tísíc, ročníky 94-96 sa dajú zohnať za cca 50-80 tisíc. Novšie dvojtakty už cenené od 80 tisíc a viac. Ak máte tučné konto a nejaké skúsenosti v teréne treba vyberať jednoznačne medzi 4T motocyklami. Sú síce trocha ťažšie, ale zato viac vydržia, majú lepšiu výkonovú krivku v celom spektre otáčok a odpustia aj prípadné chyby, ľahšie sa na nich učí... O tom že je potrebná komplet. výstroj sa ani nemusím zmieňovať. Čo sa týka otázok okolo motocrossu, fundovane dokáže odpovedať napr. Imrocross

Hard enduro -Do tejto kategorie patria motocykle typu Yamaha WR, TT, Honda XR, Suzuki DR-Z, KTM ETX, MXC, Kawasaki KLX, Husaberg FE, TE, bývalý VOR EN, Husquarna WR a iné. Sú to zväčša závodné špeciály stavané na FIM Enduro súťaženie, i keď v ponuke možno tu nájsť aj homologizované verzie(DR-Z, TT) pre hobby jazdcov s ktorými možno jazdiť (dokonca legálne) po verejných komunikáciách. Tieto motocykle sú prispôsobené dlhým tratiam cez náročný terén. Ostrý záťah umožňuje celodennú jazdu horským terénom v závodnom tempe. Vyrábajú sa výlučne so štvordobými motormi, ktoré zvládajú dlhodobé zaťaženie, sú pružné, nie je nutné časté preraďovanie. Oproti motocrossovým motocyklom je tu zopár rozdielov - ako: iné prevodové pomery, väčšia nádrž, širšie sedlo, menšie zadné koleso a iné. Podľa predpisov majú povinné osvetlenie vpredu aj vzadu. Novšie modely majú spravidla elektrický štartér. Ortodoxný endurák si samozrejme potrebuje do nej "kicknúť"... Tieto motocykle sú pomerne ľahké, dobre sa s nimi narába, motory sú trvácnejšie oproti motocrossovým modelom.

Pri zohľadnení pomeru "cena/výkon" sa najlepšie javí asi Yamaha TT a Honda XR, ktorá sa mimochodom vyrába už dve desaťročia. Tým v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že ostatné motocykle sú wraky alebo čo! Novšie špeciály od europskych výrobcov sú drahé ako šľak, pričom to isté vám ponúkajú osvedčené japonské motocykle, pri ktorých nie je problém s náhradnými dielcami. Osobne by som volili XR-ku aspoň 400cm3, nielen kvôli dizajnu; zo skúseností iných: "Motorka nepozná opravy, je spoľahlivá a v teréne sa dá s ňou dobre vyšantiť." Staršie modely (89-95) kúpite za cca 40-80 tis., podľa stavu motocykla a ročníka.

Road enduro - Tu možno zaradiť veľmi populárne modely ako Suzuki DR, Honda XL, Yamaha XT, Kawasaki KLE, KLR,  Aprilia Tuareg, BMW 650F(len pre prachatých) ale aj dvojtaktné DT a KTMky... Toto všetko sú motocykle pre masy - s dlhou životnosťou a kvázi bezúdržbovou prevádzkou. Na druhej strane, neoslnia nijakým závratným výkonom, v porovnaní s predchádzajúcimi endurami nie sú až tak živé, sú znateľne ťažšie, narábať s nimi v náročnom teréne je fuška, takže sa nechystajte na drásanie motocrossových tratí. Správni offroaderi, ktorí z finančných dôvodov zvolili tieto motocykle si ich upravia po svojom, hodia tam drapáky a stávajú sa vcelku účinným náradím na krossenie v ľahšom teréne. Sú ideálne aj na dlhšie trate cestou - necestou, lesom, poľňačky, lúky, skratky cez horu a pod. Majú svetlá, takže trafíte aj von z tmavého lesa. Možno na nich nájsť aj také zaujímavé doplnky ako tachometer, smerovky, klaksón a pod. Modely pre slečinky majú dokonca aj elektrický štartér- čo samozrejme sú ďalšie kilá navrch + akumulátor pod riťou. O veľkých cestných endurách sa ani nezmieňujem lebo to sú motocykle na cestovanie a v teréne by skôr či neskôr rozsypali(ako kamošova Africa Twin).

Do tejto kategórie patria aj motocykle ako KTM LC4 a enduro Husquarny, ktoré poskytujú väčšiu porciu výkonu, sú obratné a ľahké, výlučne vodou chladené, tu si však za technológie musíte priplatiť ťažký cash. Pokiaľ nemáte pri sebe aspoň 2500 euro zabudnite na tú peknú LC4 na fotke vedľa.

V prípade, že máte hlboko do vrecka volil by som Japonca(ako inak). Z hore vymenovaných sa ako najlepšia voľba do terénu javí Kawasaki KLR600E s moderným(DOHC) vodou chladeným motorom a Honda XL600R, ktorá so svojimi 130kg umožňuje vcelku solídne zajazdenie a zábavu; pričom s dobrými pneumatikami zdoláte aj ťažšie pasáže. Možno ich kúpiť za relatívne lacný peniaz, bohužiaľ iba staršie modely cca 1985-91. To či vám vydrží bez poruchy dosť závisí od predchádzajúcich majiteľov aj od šťastia pri kúpe.

Všeobecne čo sa týka Suzuki DR-ka - v teréne sa s ním zapotíte. Možno výnimkou je modelová rada DR650SE. Tento typ je vďaka nižšej hmotnosti celkom použiteľný do terénu a motor dovoľuje aj agresívnejšiu jazdu. XT-čko má celkom dobrý podvozok ale staršie modely mali problémy s prehrievaním; motor je trocha "tupý" hlavne v nízkych otáčkach neochotne ťahá a takisto je dosť ťažkopádne (160kg a viac); jedinou výnimkou je XT600K. Nižšie kubatúry (250, 350, 400) sú značne obratnejšie, avšak bývajú aj drahšie, ale pre začiatočníka sú dozaista najideálnejším riešením.

Pri výbere cestnejšej enduro verzie si treba zvážiť či chcem motocykel s "papiermi", alebo budem jazdiť viac adrenalínovo - teda s fízlami v pätách. Za papiere si priplatíte cca 20 litrov(kto má dnes zvyšných 20tis.?) Osobne si myslím, že tie "papiere" sú zbytočný prepych. Skrátka offroad je offroad.